Prečo je energia v tejto vode najdôležitejšia pre správne fungovanie organizmu? Prečo laboratórne merania zaznamenávajú po vypití energetizovanej vody zlepšenie všetkých biologických funkcií? Zaznamenali sme veľa podobných otázok a tak po vyše roku testovania vody sa pokúsime popísať základné procesy v ľudskom organizme, ktoré ovplyvňuje energetizovaná vody.
Bunka organizmu žije a vyvíja sa v neustále sa pohybujúcej medzibunkovej tekutine, z ktorej prijíma výživu a kyslík. Vyše 80 % všetkých toxínov v tele sa hromadí v medzibunkovom priestore. Funkciu čistenia medzibunkovej tekutiny od rôznych toxínov vykonáva lymfa. Lymfatický systém slúži na čistenie a recykláciu odpadu z medzibunkového priestoru. Zhromažďuje všetky toxíny a odvádza ich cez malé lymfatické cievy. Potom sa prečistená lymfa dostane do krvného obehu a cez žilový krvný obeh sa dostane do vylučovacích orgánov – obličiek.
Medzibunkový priestor zaplnený toxínami
Medzibunková tekutina je základom bunkového života a vývoja
V našom tele neustále prebieha proces delenia buniek. Tie, ktoré skončili svoj úžitkový život, zostávajú v medzibunkovom priestore a využívajú sa ako potrava – „stavebný materiál“ pre život živých buniek. Ale s vekom či s chorobami sa energetické zdroje tela znižujú a procesy čistenia medzibunkového priestoru sa spomaľujú. Prežívajúce bunky sa v ňom začnú rozkladať a menia sa na toxíny. Do medzibunkového priestoru sa z bunky odvádza odpad – odpadové produkty bunky a hromadia sa v ňom rôzne toxíny. Ako sa hromadia, premieňajú medzibunkovú tekutinu na „želatínovú“ toxickú hmotu, čím narúšajú bunkové interakcie a aktivitu samotnej bunky.
Z nečisteného medzibunkového priestoru je sťažený prísun potrebných živín a kyslíka do buniek, čo spôsobuje deformáciu celistvosti bunkových membrán. V dôsledku toho je ťažké odstraňovať odpadové produkty z buniek a zvyšuje sa ich znečistenie. To vedie k mutáciám v bunkách. A keď sa v bunkách vyskytnú poruchy, ktoré prekračujú prípustné limity, dochádza k ich samodeštrukcii.
Čím je menej zdravých buniek v tele, tým rýchlejšie sa zvyšujú procesy deštrukcie orgánov a tkanív, čo spôsobuje vznik chorôb. V dôsledku toho životne dôležité orgány strácajú svoje funkcie. Hromadenie odpadu a toxínov v medzibunkovom priestore zhoršuje funkciu obličiek a záťažuje pečeň, lebo toxíny putujú krvným obehom do pečene, kde sa krv čistí od škodlivých toxických látok. V krvi zostávajú toxické látky, ktoré pečeň nezneutralizuje a kyselina močová, ktorá sa z tela nevylučuje obličkami. To vedie k tomu, že obličky sa nedokážu úplne vyrovnať s odstraňovaním škodlivých látok z tela a opäť posielajú krv do pečene na čistenie.
Toxíny sa pohybujú krvnými cievami do všetkých orgánov a tkanív, čo spôsobuje rozvoj zápalových procesov a zníženie imunity. Orgány, tkanivá a bunky tela zároveň pociťujú akútny nedostatok energie a dusia sa nedostatkom kyslíka.
Pečeň sa už nedokáže vyrovnať s neutralizáciou toxínov a všetky tieto toxické látky, vstupujúce do krvi, vedú k zvýšeniu jej kyslosti. To zase vedie k zahusteniu krvi, zníženiu produkcie enzýmov, hormónov a energie v bunkách a v dôsledku toho k narušeniu redoxných procesov (okysličovaco-redukčných) v tele a fungovaniu vnútorných orgánov.
Krv
Krvné bunky – červené krvinky – majú negatívny elektrický náboj. Čím vyšší je elektrický náboj erytrocytu, tým silnejší je jeho pohyb pozdĺž kapilárneho lôžka. Táto energia mu zabezpečuje vysokú pohyblivosť a rotáciu, čo zabraňuje ich zlepovaniu. Erytrocyty – červené krvinky – sú hlavnými konzumentami elektrónov v tele. Veľkosť elektrického náboja červených krviniek im umožňuje dodávať potrebný kyslík do orgánov a tkanív tela. Keď sa kyslosť krvi zvyšuje, záporný elektrický náboj v červených krvinkách klesá, strácajú pohyblivosť a zliepajú sa. V dôsledku toho sa znižuje tvorba elektrického náboja a tvorba elektromagnetického poľa v krvnej plazme – jej elektrickej vodivosti. To vedie k zníženiu rýchlosti prietoku krvi, tvorbe krvných zrazenín a rozvoju ochorení kardiovaskulárneho systému.
Mozog
Mozog je orgán s najvyššou spotrebou energie. Z energetických zásob tela odoberá 25 % energie, pričom sám tvorí len 2% z celkovej telesnej hmotnosti. Väčšina energie spotrebovanej mozgom sa vynakladá na výmenu informácií medzi neurónmi – mozgovými bunkami, ktoré tvoria zložité nervovo-elektrické impulzy. Prijímajú a prenášajú signály do buniek tela a ako celok riadia všetky jeho činnosti. Pričom základný prenos informácie musí prebiehať kvantovo-vlnovým prenosom medzi 200 miliardami buniek našeho tela, aby každá bunka mala o každej inej bunke okamžite informáciu o jej stave. Nervové signály sú o mnoho rádov pomalšie. (Pozn.: vlnová genetika). Kvalitu týchto prenosov informácií ovplyvňuje naše vnútorné prostredie.
Normálny stav medzibunkovej tekutiny zabezpečuje potrebnú vodivosť a prenos nervových elektrických impulzov i kvantovo vlnového procesu, čo je základom pre správne fungovanie nervového systému tela a všetkých jeho buniek a orgánov.
Zanesenie medzibunkového priestoru a celkové zvýšenie kyslosti organizmu znižuje rýchlosť prechodu nervových vzruchov, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami, svalmi, orgánmi a mozgovými bunkami – neurónmi a aj vo vlnovo kvantovom informačnom prenose dochádza ku skresleniam. Organizmus stráca obraz o svojom reálnom stave a nemôže optimálne riadiť životne dôležité procesy v organizme. Tým vznikajú chronické ochorenia.
Bunka
Ak je zdravá každá bunka tela, potom je zdravý aj samotný človek. Zníženie energetického potenciálu v bunkách spúšťa proces deštrukcie celého organizmu ako celku: znižuje sa elektrická vodivosť orgánov, tkanív, mozgu a krvi.
Dôležitým prvkom bunky je membrána – ochranný obal bunky. Vonkajší povrch membrány má záporný (elektrónový) elektrický náboj a vnútorný povrch kladný (protónový) náboj. Rozdiel medzi kladným a záporným nábojom membrány tvorí energetický potenciál bunky. Príčinou akejkoľvek dysfunkcie tela je pokles bunkovej energie.
Energiu v bunkách tela produkujú mitochondrie vo forme molekuly ATP (kyselina adenozíntrifosforečná) – hlavnej energetickej látky celého tela. Bez energie ATP nemôže fungovať žiadna bunka. Keď mitochondrie prestanú produkovať energiu, nastáva bunková smrť – bunka odumiera. Mechanizmus výroby ATP je v podstate elektrický proces.
Protóny a elektróny sú najdôležitejšie prvky nášho tela. Protóny sú nosičom energie – „palivom“ pre bunky tela a elektróny sa zúčastňujú chemických reakcií a ich prechody a pohyby zabezpečujú biochemickú komunikáciu v bunke.
Energetické zásobovanie všetkých procesov v živom organizme, počnúc bunkou, sa uskutočňuje energiou protónov a elektrónov.
Mitochondrie môžu účinne syntetizovať molekulu ATP iba vtedy, ak sú na ich membránach protóny, ktoré zabezpečujú syntézne reakcie vo vnútri bunky. Mitochondrie obsahujú zásobník naplnený protónmi, ktoré bunka využíva na syntézu molekuly ATP a slúžia aj ako zdroj energie pre rôzne druhy práce vo vnútri bunky. Zásoba protónov v mitochondriách sa musí neustále obnovovať. Vďaka protónom a elektrónom sa uskutočňuje skopírovanie molekuly DNA, ktorá prenáša genetickú informáciu. Energetická rezerva protónov a elektrónov slúži ako surovina na zabezpečenie stavby chromozomálneho dedičného aparátu bunky.
Protóny, za účasti elektrónov, pôsobiacich synchrónne, vo vzájomnej neoddeliteľnej jednote, sú hlavnými účastníkmi procesu bunkovej energie a reprodukcie nových zdravých buniek. Pri nedostatku energie sa vnútrobunkové poruchy hromadia v DNA a pri delení sa prenášajú z bunky do bunky. Všetky molekulárne bunkové mechanizmy v bunke fungujú na základe energie protónov a elektrónov. Najdostupnejším zdrojom energie pre telo je voda. Jej molekuly obsahujú veľké množstvo vodíkovej energie – protónov a elektrónov. Jedna molekula vody obsahuje dva atómy vodíka, ktoré zahŕňajú dva protóny, dva elektróny a kyslík. Vodík má kladný náboj a kyslík záporný.
Mitochondrie sú energetické stanice buniek, produkujú protóny z bunkovej tekutiny a saturujú (napĺňajú) nimi bunku. Na to však musí do bunky vstúpiť energia. Obyčajná voda sa skladá z veľkých štruktúr – konglomerátov, klasterov, v ktorých sú molekuly vody navzájom spojené medzimolekulovými – vodíkovými väzbami a v rámci svojej štruktúry zadržiavajú energiu kyslíka a vodíka v molekulách. Takto pevne viazané molekuly obyčajnej vody nedokážu preniknúť do buniek, čo vedie k bunečnému vyčerpaniu. Potom aj tieto veľké molekulárne štruktúry obyčajnej vody zostávajú v medzibunkovom priestore vo forme odpadu. Na ich rozbitie potrebuje organizmus energiu. Súčasná bežná pitná voda, aj tej najvyššej kvality so svojimi veľkými štruktúrami-klastrami, zvyšuje hromadenie toxínov v medzibunkovom priestore. Minimálne zaťažujúce sú niektoré vysokohorské pramene a studničné či pramenité nízkoklasterové vody. „Kvalitná štruktúra, čistota a energetizácia vody je základným parametrom pre dlhovekosť“ – to je záver 30 ročného výskumu vody.
porovnanie klastrov vody: štruktúrovaná voda, voda z vodovodu, studničková liečivá voda
Bunky a medzibunkový priestor je možné čistiť len energetizovanou vodou b nízkym počtom molekúl v klastri obohatenou o energetickú zložku – protóny a elektróny. Bioaktívna štruktúrovaná voda je jedinečná voda, ideálna pre správne fungovanie bunky. Ide o úplne nový typ získavania biologickej energie na doplnenie vitality! Princíp fungovania takejto vody je založený na skutočnosti, že jej molekuly majú vysoký energetický náboj a molekulárne a medzimolekulové väzby sú oslabené a klastery vody sú menšie, ako najmenšie prírodné klastre. Pri vstupe do tela sa molekuly štruktúrovanej vody integrujú do tekutého prostredia tela, účinne čistia medzibunkový priestor od rôznych odpadových látok a toxínov, rozpúšťajú ich a odvádzajú lymfatickým systémom, spúšťajú procesy lymfatickej drenáže medzibunkovej tekutiny, vnútrobunkové samočistenie a samoliečenie celého tela!
Čisté medzibunkové prostredie = zdravá bunka
Nízkoklasterové štruktúrované a energetizované molekuly vody, ktoré ľahko prenikajú cez bunkové membrány, dodávajú bunkám energiu a kyslík, čím dopĺňajú ich energetický potenciál. Energia takejto vody vstupujúca do tela poskytuje bunkám „palivo“ na ich čistenie a obnovu vnútrobunkových metabolických procesov.
Pri dostatočnom vstupe energie do buniek tela sa obnoví počet a objem mitochondrií a spustí sa proces akumulácie energie v bunkách. To vedie k zlepšeniu metabolických procesov v tele, obnoveniu jeho acidobázickej rovnováhy a prirodzenej regulačnej činnosti bunkového metabolizmu. Štruktúrovaná energetizovaná voda dopĺňa elektrický náboj červených krviniek, obnovuje ich pohyblivosť a elektrickú vodivosť krvi, čo prispieva k jej riedeniu a rozpúšťaniu krvných zrazenín a aterosklerotických plátov. S obnovou vodných a energetických zdrojov tela sa normalizuje krvný tlak, hladina cukru v krvi a cholesterolu, zvyšuje sa elasticita ciev, zlepšuje sa fungovanie kardiovaskulárneho systému, mozgového obehu a nervového systému.
Voda poskytuje bunkám tela biologickú energiu na naštartovanie normálneho fungovania všetkých životných procesov. Naše telo je geneticky nakonfigurované-naprogramové tak, aby prijímalo nepretržite presne tento druh vody!